Nové foto galérie, taktiež aj cez link > Foto album
Pozrite si matriku narodených, umretých a sobášených, taktiež aj cez link > M A T R I K A
Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 máme nasledovné údaje:
Žien:1707
Mužov: 1630
Celkový počet obyvateľov: 3337




Humanitárny koncert pre Viliama
V piatok, 20. októbra 2017. roku, o 20h
V mene nášho spoluobčana Viliama Predraga Vás pozývame, aby ste boli humánny. William Predrag Ćutilo, veselý trojročný chlapec, stojí pred ťažkým zdravotným problémom. Venovať mu bude večer, Slovenka Beanková Martinková, naša významná umelkyňa. Slovenka je žena známa našim divákom ako spevák, skladateľ, profesor, dirigent, hudobný redaktor ... Budete mať príležitosť vychutnať si nové skladby z albumu "Nova". Vstupenky nebudú účtované. Dobrovoľne príspevky sa vynaložia na ďalšie liečenie. Uvidíme sa!!!






27. mája o 20:00 hodine

Vstupenky sa môžu kúpiť od 3.5.2017, adresa Vojvoďanská 25 v Pivnici. Cena v predpredaji je 300 din a pred samotným predstavením 400 din.


alt : Voľby pre radu miestneho spoločenstva



O Z N Á M E N I E O VOĽBÁCH NOVÝCH ČLENOV RADY MS
VOĽBY BUDÚ 18.12.2016

Potrebné tlačiva pre prihlášku kandidátov si môžete prevziať v kancelárii MS.

Prihlášky nových kandidátov volebná komisia bude prijímať do 02.12.2016 (v Miestnom spoločenstve).

(listina kandidátov bude zostavená v abecednom poradí podľa priezviska).

PREDSEDA RADY MS


alt : Prihláška




Zber nebezpečného odpadu

Dňa 02. júna 2016 roku úspešne je realizovaná akcia zberu odpadového obalu z prípravkov na ochranu rastlín. Združenie SECPA poskytlo systém starostlivosti obalových odpadov.

Vďaka občanom že priniesli obaly lebo tak chránime svoje prostredie. Prosíme občanov, aby aj naďalej tento druh obalu nevyhadzovali do odpadu alebo v prírode.

Opláchnite nádoby a uložte na bezpečnom mieste na vašej nehnuteľnosti až do ďalšieho zberu v septembri tohto roku.










Výstava Zvonimíra Pudelku

V rámci podujatia Noc múzeí v Báčskom Petrovci sa v sobotu 21. mája 2016 v Galérii Zuzky Medveďovej konala samostatná výstava akademického maliara, módneho štylistu a pedagóga Zvonimíra Pudelku.

Zvonimír Pudelka, pôvodom z Pivnice patrí do strednej generácie slovenských vojvodinských umelcov a svoje umelecké nadanie prejavuje už od malička. Výtvarnej činnosti sa venuje už 20 rokov a toto bola jeho 16. samostatná výstava. Okrem toho je známy aj ako grafický dizajnér, kostýmový výtvarník a scénografista.

Prítomných milovníkov umenia v Galérii Zuzky Medveďovej privítal riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni a skratka predstavil široké spektrum záujmov autora tam vystavených malieb. „Pudelka v práci aktívne zasahuje do reality každodenného života a tvorivo interpretuje segmenty umeleckého pojímania. Významnú úlohu v jeho tvorbe hrá fantázia, ktorá vytvára primárny predpoklad tvorivého prístupu k realite.“ - povedal P.Čáni.

Pred tým než výtvrník Zvonimír Pudelka verejne otvoril výstavu svojich malieb, prihovoril sa aj všestranný umelecký kritik Vladimír Valentík a podotkol, že lepšiu výstavu na Noc múzeí Petrovec ani nemohol mať. O tvorbe Zvonimíra Pudelku sa zmienil nasledovne: „Ide totiž o prvú prezentáciu Zvonimíra Pudelku v Galérii Zuzky Medveďovej. Autor maľuje v duchu súčasných médií. Jeho tvorba asociuje na poetiku plagátu, využíva minimálny počet farieb a jeho obľúbené farby sú červená a čierna. Má vzťah aj k prírode a na umelecký spôsob sa snaží sledovať prírodné javy. Využíva v tvorbe priestorový prejav, sochárstvo a okrem toho sa v jeho maľbe vyskytujú abstraktné biomorfné kompozície pripomínajúce oči. Maľuje ich často a na neobvyklých materiáloch.“

Pozoruhodné je aj to, že najnovší cyklus prác Zvonimíra Pudelku pozostáva z neobvyklých osrstených malieb na živočíšnej kožušine. Práve tento nezvyčajný spôsob umeleckého prejavu návštevníkov zaujal a prilákal pozitívne ozveny. Výstavu zorganizovali Múzeum vojvodinských Slovákov a Galéria Zuzky Madveďovej.

Aneta Lomenová






alt : Voľby 2016




Hlas ľudu naživo v Pivnici

V týchto dňoch finišujú prípravy podujatia Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu pod názvom Hlas ľudu naživo v Pivnici, ktoré bude v piatok 18. septembra 2015.

Po dobrom štarte hlasľudovskej akcie Živé noviny ožívajú, ktorá bola 29. mája v Padine, redakcia nášho týždenníka chystá podobné podujatie v Pivnici. Cieľom podujatia je priblížiť sa k čitateľom, zlepšiť našu vzájomnú spoluprácu a počuť od čitateľov priamo, čo ich zaujíma a čo by si chceli v novinách prečítať.

Obsahovú náplň tzv. živých novín má na starosti redaktorka Anna Francistyová, ktorá spolu s tamojšími kultúrno-spoločenskými aktérmi chystá kultúrno-umelecko-novinársky večierok Týždenník Hlas ľudu naživo so začiatkom o 19,30.

Predtým o 17,00 h. bude vernisáž výstav Tradičné výšivky pivnických žien a Hlasľudovský Detský kútik po pivnicky a o 17.30 okrúhly stôl s výstavou Pivnica v Hlase ľudu, na ktorom vedenie redakcie a ustanovizne Hlasu ľudu otvoreným dialógom chce prísť k návrhom najprijateľnejších modelov novinárskeho sledovania tejto dediny.

Celý program podujatia Hlas ľudu naživo v Pivnici bude prebiehať v SKUS Pivnica (Vojvodinská 82).









Oslavy 50. výročia založenia Folklórneho súboru V pivnickom poli
Folklórny súbor V Pivnickom poli uskutočnil celovečerný koncert pri príležitosti osláv 50. výročia od založenia SKUS-u.

Účinkovali Detský folklórny súbor Ratolesť, mladšia a staršia skupina, ako aj Folklórny súbor V Pivnickom poli a ľudový orchester. Počas koncertu tanečníci predviedli 11 pôvodných, ako aj štylizovaných tancov.








Veľkonočný koncert komorného zboru Nádeje v Báči




Saopštenje za javnost
TUĐE NEĆEMO, SVOJE NE DAMO!
Poštovani građani Pivnica, Opštine Bačka Palanka,

Poslednjih meseci postoji opravdana sumnja da Opština želi da prisvoji vodovodne i kanalizacione sisteme seoskih mesnih zajednica, koji su izgrađeni mahom iz sredstava samodoprinosa! Pitanja od životne važnosti za više od polovine stanovnika opštine, koji žive u selima, Opština rešava bez njihovog učešća!

Možda se u 21. veku smatra normalnim da svi imamo pijaću vodu i kanalizaciju, ali to kod nas nije slučaj, mi za to moramo da se borimo iz dan u dan.

Naši sugrađani su decenijama unazad uglavnom sopstvenim sredstvima, izgrađivali vodovod i kapele, pri čemu smo samostalno, preko mesnih zajednica, uređivali obavljanje komunalnih delatnosti. Na inicijativu naših sugrađana, u skladu sa zakonom i brojnim primerima na teritoriji Republike Srbije, tražimo da nam se i ubuduće omogući uređivanje ove oblasti.

Poštujući osnovnu ideju i smisao lokalne samouprave, tražimo od Skupštine opštine Bačka Palanka da donese odluku kojom ovlašćuje mesne zajednice da ovu oblast samostalno urede.


Ondrej Blažek

Naša inicijativa, odnosno konkretan predlog rešenja temelji se na zakonu, pri čemu od toga zavisi budućnost i opstanak naših mesta.

Na naše pozive na dijalog predstavnici Opštine odgovorili su ćutanjem.

Ako seoski vodovod i kapele nisu naši, zašto nam ih onda otimaju?

Mi i naši sugrađani ne tražimo ništa više osim prava da o svojim životnim pitanjima sami odlučujemo! Predstavljajući seoske mesne zajednice sa područja opštine Bačka Palanka pozivamo javnost da stane na stranu obespravljenih!

U slučaju da Opštine ne donese adekvatnu Odluku u dogledno vreme sledeći korak je sakupljanje peticije.

Predstavnici mesnih zajednica:
Tovariševo, Pivnice, Čelarevo, Nova Gajdobra, Obrovac, Vizić, Mladenovo.


alt : Festival.pdf


Využite svoje ústavne pravo a zapíšte sa do osobitného voličského zoznamu! Potrebne je vyplniť žiadosť a odovzdať v miestnej kancelárii. Tlačivo si môžete prevziať v miestnom spoločenstve, miestnej kancelárii alebo si tu stiahnite


Podporovať a inšpirovať

Divadlo Janka Čemana je plné ľudí, ktorí píšu, tvoria hudbu k inscenáciám a pre film, interpretujú na javisku, čítajú filmový scenár, riešia technické možnosti, učia sa kameramanskú tvorbu alebo spievajú na preliezkach. Každá miestnosť dýcha inšpiráciou a motiváciou tvoriť a učiť sa. (…) Vonia to človečinou, pochopením a trpezlivosťou. A to sa dá zažiť len s ľuďmi, ktorí sa navzájom podporujú, pomáhajú si a rešpektujú sa. S ľuďmi, bez ktorých by tento seminár nebol.“ Zacitovali sme z jedného z úvodníkov Kataríny Hitzingerovej v bulletine Spravodaj, ktorý denne vydávali účastníci tradičného pivnického seminára Píšeš? Píšem! Urobili sme to preto, aby sme vám priblížili, ako to bolo uplynulý týždeň – od 18. do 23. augusta – v tomto divadelnom areáli. V záverečný deň, v sobotu 23. augusta, si záujemcovia a účastníci mohli pozrieť výsledky týždňovej tvorivej práce až 74 frekventantov: detské predstavenie Pes Jeana Labadieho (v exteriéri Divadla J. Čemana), pohybovo-bábkovú inscenáciu Jeden deň (pri jazere Črepara) a film Čo som urobil?! (v divadelnej sieni). Skutočne na emócie bohatý deň. Doplnili sme si ho dojmami a plánmi ideovej tvorkyne seminára, dramaturgičky, dramatičky a pedagogičky K. Hitzingerovej z Banskej Bystrice:

– Bol to veľmi úspešný seminár. Posunuli sme sa ďalej, rozšírili sme dielne, čo bolo podstatou tohto semináru, a to aj v smere filmu. A seminár je postavený tak, že tu nie je len proces vzdelávania, ale účastníci a lektori si môžu vychutnať aj výsledok práce. Ten výsledok nie je 100-percentný, lebo za taký krátky čas sa to ani nedá dosiahnuť, aj keď niektorí majú pocit, že tie výsledky sú viac než 100-percentné. Lebo ľudia tu tvoria od rána do neskorého večera, do neskorej noci. Tohto roku sme seminár otvorili aj pre deti a v dielni tvorivej dramatiky sa zúčastnilo 18 detí z Pivnice a Kysáča. Museli sme ju aj limitovať, aby sa lektor Peter Hudák mohol aj individuálne venovať každému dieťaťu za ten krátky čas.


Mladučkí herci oduševnili obecenstvo na divadelnom dvore

Nielen účastníci, ale aj väčšina z lektorov si vraj nevie predstaviť, prečo takéto niečo nefunguje aj na Slovensku…

– Všetci sa tu navzájom podporovali a inšpirovali a o tom je tento seminár, podporovať a inšpirovať, – hovorí spolubesedníčka. – Úžasné je napríklad, že ľudia to, čo cítia, dávajú zo seba, že to v sebe netlmia. Dobrosrdečnosť, ochota a dobrota, o tom je celý seminár, a preto sa sem rada vraciam, preto podporujem tvorivých a talentovaných ľudí. Som nesmierne rada, že napríklad inscenácia Elenky Hložanovej Život je čudo, ktorá zvíťazila na festivale DIDA a šla i na Palárikovu Rakovú, vznikla práve na tomto seminári, a to za päť dní… A pritom v profesionálnych divadlách iba skúškové obdobie trvá mesiac a pol, alebo dva mesiace… Toto predstavenie vzniklo iba za päť dní. Preto verím, že všetko sa dá, len treba chcieť.

Piaty ročník s deviatimi dielňami je za nami, ale K. Hitzingerová už pripravuje aj šiesty ročník…


Katarína Hitzingerová

– Aj nabudúce by som robila tvorivú dramatiku, lebo deti sú to, čo po nás zostane. Podľa záujmu to možno rozdelíme aj na dve dielne a budú tu dvaja lektori. A na budúci ročník pripravujem aj dabingovú dielňu. Tri základné ciele bude iste spĺňať aj šiesty ročník: podporovať dolnozemských autorov, dolnozemské talenty a dbať na spisovnú slovenčinu. O ostatných dielňach zatiaľ nepoviem, lebo sú vo fáze pripravovania a bude to veľké prekvapenie. Dokonca rozmýšľame o tom, že seminár predĺžime o dva dni: zo Slovenska budú ľudia cestovať vo štvrtok, v piatok sa už bude robiť, a tak každý deň do nasledujúceho piatku, keď si záujemcovia budú môcť pozrieť výsledné tvary, sobota bude vyslovene oddychový deň a v nedeľu sa bude cestovať späť.

Ľútosť, že je týždeň tvorivých dní naplnených aj inšpiráciou, nádejou, láskou, spriaznenosťou už iba v spomienkach, účastníci a lektori si iste kompenzujú vyčkávaním ďalšieho pivnického dramatického augusta, ktorí iste prinesie ďalšie skvelé inscenácie, dramatické texty, výbornú hudbu, aj nové tváre v tomto tvorivom umeleckom svete.

Anna Francistyová
Hlas ľudu
Na tej Detve studňa murovaná…
… pri nej stojí milá uplakaná… spieva sa v piesni, čo sa už 49 rokov nesie nad podpolianskymi vŕškami i dolinkami. Ako oslava leta, folklóru a už vďaka Krajanskej nedeli aj sviatok Slovákov žijúcich v zahraničí. Slávnosť tanca a spevu v podobe ľudových vencov tradícií koná sa každé leto v Detve. Najlepší z najlepších folkloristov schádzajú sa na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou. Tradične obrovský ohlas majú domáce súbory. Uvítací program domáceho regiónu pod titulom Zahrajte mi túto uviedli v piatok 11. júla folklórne súbory Detva a Podpoľanec z Detvy, Hriňovčanz Hriňovej, folklórne skupiny z Dúbrav, Hrochote, Zvolenskej Slatiny a vystúpil aj divadelný súbor Stožkárzo Stožku.

Spevy a tance z Dolnej zeme pod Poľanou

Početné množstvo súborov zo Slovenska dopĺňa originalita slovenských súborov z Vojvodiny. Ani tohto roku to nebolo inak a tri dni 11. – 13. júla sa v detvianskom amfiteátri niesli aj pod znakom tvorivosti folkloristov z Aradáča a Pivnice. Ich prejav zožal veľký úspech a domáci ho považujú za nádherné spestrenie slávností. Predsa len dych cudziny obohacuje každé podujatie. Krajanská nedeľa si píše do zápisníka ročník 41 a titul Daj nám, ženích, daj nám vína…Záštitu nad Krajanskou nedeľou a Dolnozemským dvorom v programe 49. Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve prevzal Miroslav Lajčák, podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Garantom podujatia je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Za realizáciou uvedenia tohtoročného programu krajanov stojí Vlastimil Fabišik, choreograf a vedúci Folklórneho združenia Púčik z Brna, Česká republika. V programe účinkovali folklórne súbory Šarvanci z Prahy, Česká republika, SKUS bratov Banasovcovz Josipovca, Chorvátsko, Nádeje z Paríža, Francúzsko, Zelený veniec z Ečeru a Rozmarín z Veňarca, Maďarsko, Spiš z Novej Belej, Poľsko, Sálašan z Nadlaku, Rumunsko, V pivnickom poli – SKUSPivnica z Pivnice a Mladosť z Aradáča, Srbsko, spevácka skupina Kmotričky z Brna, Česká republika. Súbory zo Slovenska vďaka úspešnej prezentácii Aradáčanov a Pivničanov vidia, akým smerom sa uberajú tradície slovenského folklóru vo Vojvodine, spoznávajú usilovnosť a zodpovednosť dolnozemského obyvateľstva k národným tradíciám.

Na tohtoročných slávnostiach sa konal aj sviatok pre maškrtníkov. Dolnozemský dvor voňal i dobrotami z Vojvodiny. Priniesol aj ukážky zo života a tradícií krajanov z Chorvátska, Maďarska, Rumunska a Srbska a ich tradičnej kuchyne. Na jarmoku v dolnozemskom duchu ste mohli nájsť všetko a oči by vám jedli celý víkend. Nuž a hlad po domove bol opäť raz zasýtený momentmi tanca a spevu pod Poľanou.

Pivnický súbor na Detve (Foto: z archívu SKUS Pivnica)
Monika Necpálová
Hlas ľudu
Ako sa pohnúť z mŕtveho bodu
V Miestnom spoločenstve Pivnica na rok 2014 mali kopu plánov, ale Báčskopalanská obec im schválila iba prostriedky na bežné trovy. Vypracovali niekoľko projektov, ale prostriedky z obce nedostali, hovorí tajomníčka MS Pivnica Vlasta Šusterová-Červená.

Aká bola finančná situácia v roku 2013?

– Vlani sme od obce na bežné trovy dostali 400-tisíc dinárov. K tomu Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny prispela k rekonštrukcii Domu kultúry sumou 400-tisíc dinárov a rovnakú sumu poskytla aj Obec B. Palanka. Prostriedky z obce sme použili na tretiu fázu rekonštrukcie, čiže vykurovanie ustanovizne. Z finančnej podpory NRSNM sme vykonali rekonštrukciu kancelárií a zasadačky v DK. Obec nám k tomu poskytla ďalších 300-tisíc, ktoré sme použili na kopanie dedinských garádov. Prostredníctvom MS Pivnica Klub poľnohospodárov dostal 75-tisíc dinárov na rovnanie poľných ciest a k tomu boli angažovaní ešte dvaja hájnici v dôsledku zväčšeného počtu krádeží v auguste, septembri a októbri, čo tiež vyfinancovala obec.

Ktoré projekty ste pripravili na tento rok?


Vlasta Šusterová-Červená

– Bol to projekt odvádzania atmosférických vôd, potom projekt cesty Pivnica – Silbaš a projekt kanalizácie v Pivnici. Žiaľ, ani jeden z týchto projektov nám v obci neschválili a nedostali sme potrebné finančné prostriedky. Nárokovali sme si aj na prostriedky na vypracované ideové projekty, ako rekonštrukcia Domu zdravia, siene kultúrneho domu, a to hlavne javiska a hľadiska. Tretí bol projekt výstavby dedinského trhu, čo je pre nás kapitálový projekt v hodnote 50 miliónov dinárov. Na porovnanie uvediem, že na Dom zdravia sme vyčíslili 2 milióny 105-tisíc a na rekonštrukciu Domu kultúry 4 milióny 624-tisíc dinárov. Tieto projekty sme plánovali realizovať od roku 2014 do roku 2016.

Čo ste v tomto roku dostali z obecného rozpočtu a na aké ciele?

– Na rok 2014 sme z Obce B. Palanka dostali iba prostriedky na bežné trovy, ktoré sú, žiaľ, ešte menšie ako tie vlaňajšie. Vcelku je to taká smutná situácia, keďže od roku 2008 v Pivnici nemáme ani miestne samozdanenie. Napriek tomu na zasadnutiach Rady MS Pivnica sme za prioritnú investíciu určili výmenu vodovodného potrubia, lebo kvalita vody už celý rad rokov nie je taká, aká by mala byť. Požiadavky v tomto zmysle sme zaslali aj do obce, aj do Verejného komunálneho podniku Komunalprojekt v Palanke, ktorý pred dvomi rokmi prebral starostlivosť o náš vodovod, ako aj do Direkcie pre výstavbu Obce Báčska Palanka. Žijeme v nádeji, že táto naša záležitosť raz príde na rad. Boli by sme radi, keby túto našu požiadavku aspoň zaradili do svojich plánov na budúci rok. Dúfame však, že sa niečo predsa pohne z mŕtveho bodu. Vodovod v Pivnici je vystavaný pred takými 40 rokmi a asi tridsať percent z celého dedinského vodovodného potrubia tvoria azbestové rúry.

Čo ukázali výsledky analýzy kvality vody z pivnického vodovodu?

– Pred takým mesiacom analýza ukázala, že sa voda nemôže používať na pitie. Teraz sa situácia zlepšila. Naši občania majú k dispozícii aj vodu z ekologickej studne v strede osady, odkiaľ sa väčšina aj zásobuje pitnou vodou. Okrem toho veľmi zlá situácia je aj s cestami. Dva roky nám obec neopravovala cesty, nehovoriac o asfaltovaní celých úsekov. V minulosti sa každý rok vyasfaltovalo aspoň tristo alebo päťsto metrov a teraz sa dva roky na tomto pláne nerobí absolútne nič.

K. Gažová
Hlas ľudu

Oznámenie
Rada miestneho spoločenstva má 11 členov. Predseda, podpredseda ako aj členovia rady za svoju prácu nedostávajú žiadnu peňažnú odmenu.

Predseda rady nie je zamestnaný v miestom spoločenstve. Predseda rady zastupuje miestne spoločenstvo, stará sa o organizácii práce rady, zvoláva zasadnutia, navrhuje program rokovania a predsedá stretnutiami, podpisuje akty o ktorých rozhodla rada, dáva príkazy na vykonanie finančného plánu, stará sa o verejnosti práce a plní ďalšie povinnosti v súlade z Rozhodnutiami obecného zastupiteľstva a štatútom miestneho spoločenstva.


Literárne stretnutie a jubileum
15. septembra Spolok žien z Pivnice na čele s predsedníčkou Annou Valašekovou usporiadal 3. literárne stretnutie žien a zároveň si pripomenuli pekné jubileum - 80 rokov od založenia prvého spolku žien v tejto osade (1933-2013).

Na literarne stretnutie sa prihlasili autorky s devätnástimi textami v nárečiach viacerých slovenských osád vo Vojvodine. Členky Speváckej skupiny Spolku žien z Pivnice na dobru náladu zaspievali piesne a domáci sa predstavili aj dvoma veselými scénkami Jak tí naší kopali kukuricu a Pivnické trampoty. Stretnutie opodstatnilo svoje poslanie aj po tretíkrát.



E.Hložanová
Prvá cena ide do Pivnici

Vlasta Vachulová
V dňoch 25. až 27. októbra v Pivnici prebiehalo 48. Stretnutie v pivnickom poli, medzinárodný festival spevákov – sólistov slovenských pôvodných ľudových piesní.

Odborná porota v zložení Juraj Ferík, Jarmila Juricová-Stupavská a Mária Zdravkovićová sa rozhodla udeliť 1. cenu za prednes Vlaste Vachulovej z Pivnice, druhú Anite Petrákovej z Kovačice, kým dve tretie ceny získali Andrea Lačoková z Báčskeho Petrovca a Andrea Šimová z Kulpína. Dve ceny za autentickosť piesne získali Denis Galas z Padiny a Leonóra Súdiová zo Selenče, kým obecenstvo tiež udelilo dve rovnoprávne ceny a to Vlaste Vachulovej a Leonóre Súdiovej.

Ako obvykle, aj tentokrát porotníčka za autentickosť kroja Vlasta Vinkovičová sledovala a hodnotila pôvodnosť starodávnych odevov, v ktorých sa speváci prezentovali. Cenou za autentickosť kroja sa ovenčili Leonóra Súdiová zo Selenče a Mário Erak z Hložian.

Poradie spevákov 48. stretnutia v pivnickom poli
1.Mário Erák
Kultúrno-osvetový spolok Jednota, Hložany
  • Do tej našej záhradenky
  • Kde si bola Andulka moja
  • 2.Danijela Greksová
    Slovenský kultúrno-osvetový spolok Šafárik, Dobanovce
  • V hornom konci sama bývam
  • Bola som ti frajervočka
  • 3.Vladimíra Kolárová
    Kultúrno-informačné stredisko, Kysáč
  • Čo sa stálo, čo sa stálo v Kysáči noviho
  • Láska, láska
  • 4. Alen Feltáň
    Slovenský kultúrno-umelecký spolok, Šíd
  • Poďme chlapci tatam
  • Čo sa stálo šej nového
  • 5. Miluška Ďurovková
    Slovenské kultúrne centrum
    P. J. Šafárika, Nový Sad
  • Čo sa stalo v tom Petrovci
  • Ide Janík po ulici
  • 6. Andrea Šimová
    Kultúrno-umelecký spolok Zvolen, Kulpín
  • Prídi Janko k nám
  • Keď som ja jabĺčka ráňala
  • 7. Ján Havran
    Dom kultúry Michala Babinku, Padina
  • Široká Dunajská voda
  • Povedzte mojej materi
  • 8. Andrea Lačoková
    Báčsky Petrovec
  • Hora, hora
  • Čo sa stalo v tom Petrovci
  • 9. Anita Petráková
    Hudobno-folklórny súbor V šírom poli hruška,
    Dom kultúry 3. októbra, Kovačica,
  • Za ňišt mi je, za ňišt
  • Ani neviem kto som
  • 10. Ján Francisty
    Kultúrno-informačné stredisko, Kysáč
  • Keď by mi to diovča dali
  • Kmotra
  • 11.Sanja Špoljarić
    Matica Slovenská Osijek, Chorvátsko
  • Juj, či som už taká stará
  • Bože, bože dajže muža
  • 12. Vlasta Vachulová
    Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pivnica, Pivnica
  • Oženel sa Janík
  • Pod obločkom fijalôčka
  • 13. Andrea Lomenová
    Slovenské kultúrne centrum
    P. J. Šafárika, Nový Sad
  • Ej, na most ďiouky, na most
  • Kervo ďiouča nemá v tom Kysáči frajera
  • 14. Zlatko Karlečík
    Slovenské vojvodinské kultúrno umelecké a
    folklórne stredisko Krajan - Vojvodina
  • Keď som išou kolo pánskej záhrade
  • Čo budeme robiť s tima ženami
  • 15. Jarmila Kolárová
    Báčsky Petrovec
  • A pod tou horou
  • Darobná, darobná materina túžba
  • 16. Mihaela Marková
    Hudobno-folklórny súbor V šírom poli hruška,
    Dom kultúry 3. októbra, Kovačica,
  • Ďioučence, ďioučence
  • Vykvitla mi v záhrade ružička
  • 17. Denis Galas
    Dom kultúry Michala Babinku, Padina
  • Slabý figový strom
  • Keď zme išli cez mantaľu
  • 18. Leonóra Súdiová
    Komorný zbor Zvony, Selenča
  • Poďme mátke domou
  • Ani sa neprejde dievka po ulici
  • 19. Zuzana Bartošová
    Pitvároš, Maďarsko
  • Na Komlóši zasvietilo
  • Od malička
  • Dobrá spolupráca s občanmi

    Jaroslav Zajac, riaditeľ Komunálneho podniku Komunal

    Okrem pravidelného odvozu odpadu z dediny v Komunálnom podniku Komunal Pivnica sa počas jarných a letných mesiacov venovali aj koseniu trávy a úprave trávnikov. V rozhovore s riaditeľom Jaroslavom Zajacom sme sa dozvedeli, čomu sa venovali v septembri a októbri.

    V spolupráci so základnou školou a vlastne z ich iniciatívy sme na sklonku septembra usporiadali akciu zbierania skla. V tejto úspešnej akcii súhrnne bolo zozbieraných až 3-tisíc kilogramov skla. Uskladňujeme ho v bývalej pivnickej mliekarni a keď nazbierame 10-tisíc, odvezieme ho na patričné miesto do Báčskej Palanky. Práve s cieľom zozbierať tú masu skla čím skôr, v piatok 25. októbra budeme mať ďalšiu akciu zbierania skla. Minule občania donášali sklo do základnej školy a teraz naši robotníci budú s vlečkami chodiť po uliciach a zbierať sklenené fľaše a iné nádoby. Prostriedky z predaja skla budú usmernené na potreby Základnej školy 15. októbra.

    V máji tohto roku v Pivnici začali s triedením odpadu. Občania raz mesačne (každý prvý štvrtok v mesiaci) do modrých vreciek nabalia papier, noviny, kartóny a dvakrát mesačne (každý prvý a tretí piatok v mesiaci) do žltých vreciek odkladajú plastové fľaše (PET ambaláž) a podobne.

    Počas zimných mesiacov, teda už od novembra začneme počas prvého týždňa v mesiaci, presnejšie každý prvý pondelok a utorok v mesiaci odvážať iba popol. Tento odpad z pecí musíme osobitne vyvážať, lebo sa nám stávalo, keď sme ho vyvážali spolu s iným odpadom, že sa zapálil traktor s odpadom. Aby sme sa takým škodám vyhli, rozhodli sme sa raz mesačne počas sezóny kúrenia vyvážať iba popol z pivnických domácností. Situácia s depóniou odpadu je taká aká je, ale sa ju snažíme aspoň raz mesačne čistiť a udržiavať, aby nedošlo k požiarom, ako to bývalo skôr. Keď ide o poplatky občanov za komunálne služby, môžeme byť spokojní, snažia sa platiť pravidelne.

    K. Gažová
    Hlas ľudu
    NOC VÝSKUMNÍKOV V PIVNICKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

    Festival vedy – Noc výskumníkov sa tento rok uskutočnila 27. septembra v 33 štátoch Európy pod mottom Výskumníci sú medzi nami. Cieľom tohto podujatia je priblížiť verejnosti tak rôzne výskumy, ako aj samých výskumníkov. Podujatie už tradične prebieha v posledný septembrový piatok a tohto roku pivnická základná škola mala tú česť, že privítala celý tím výskumníkov, ktorý žiakom a učiteľom predstavil rôzne pokusy. ZŠ 15. októbra sa predtým zúčastnila na súbehu o najlepšie žiacke básnické, prozaické a výtvarné práce na tému Ja, výskumník. Výkres Tane Valentíkovej bol odmenený, vyhlásený za najlepší v Srbsku a našiel si miesto na plagáte tohto podujatia. Okrem do Pivnice skupina výskumníkov šla aj do základných škôl v Lapove a Kuršumliji, ktoré tiež boli odmenené.
    K. Imreková
    Hlas ľudu
    Triedenie odpadu úspešne pokračuje
    Miestne spoločenstvo Pivnica sa zaradilo k prvým v našej krajine, v ktorých v domácnostiach začali s triedením odpadu. Pivnica sa stala príkladom nielen pre ostatné osady v Báčskopalanskej obci, ale aj pre iné dediny v Srbsku. Týmto spôsobom Pivničania prejavili vysoký stupeň zodpovednosti voči ľudskému zdraviu a voči svojmu životnému prostrediu.
    O pravidelné triedenie odpadu podľa druhu by sa mal pričiniť každý občan. Do modrých vriec je potrebné dávať iba papier, noviny, kartón, a do žltých nylon, fóliu, tetrapak, pet ambaláž a ostatné plastové predmety (ambaláž z herbicídov a pesticídov patrí k nebezpečným odpadom, preto ju netreba dávať do vriec žltej farby). Akcia triedenia odpadu v Pivnici sa začala v apríli tohto roku, sústavne pokračuje dodnes a odvoz koná podnik Grand group, d.o.o., z Báčskej Palanky.

    O pravidelné triedenie odpadu podľa druhu by sa mal pričiniť každý občan. Do modrých vriec je potrebné dávať iba papier, noviny, kartón, a do žltých nylon, fóliu, tetrapak, pet ambaláž a ostatné plastové predmety (ambaláž z herbicídov a pesticídov patrí k nebezpečným odpadom, preto ju netreba dávať do vriec žltej farby). Akcia triedenia odpadu v Pivnici sa začala v apríli tohto roku, sústavne pokračuje dodnes a odvoz koná podnik Grand group, d.o.o., z Báčskej Palanky.


    Alen Blažek (zľava) a Dalibor Brňa

    Komunálny odpad si vyžaduje triedenie z viacero závažných dôvodov. Takýmto spôsobom sa zmenšuje množstvo komunálneho odpadu, ktorý sa predtým umiestňoval na dedinskej depónii. Roztriedený materiál (papier, nylon, fólia, tetrapak) sa môže znovu využiť a recyklovať, vylučuje sa možnosť vzniku ohňa na depónii (medzi odpad sa nedostane žiadna ľahká horľavina), vďaka menšiemu množstvu dymu depónia sa stane čistejšou, teda menej je aj smetí, ktoré vietor roznesie mimo depónie… Jedným z dôležitých dôvodov je i ochrana životného prostredia, ako aj zachovanie našej planéty pre budúce generácie.

    Žiada sa, aby občania zo svojich domácností vynášali iba plné vrecia a v prípade väčšieho množstva odpadu vrecia možno dostať v kancelárii podniku Komunal, d.o.o., Pivnica.

    Modré vrecia sa v Pivnici budú odvážať každý prvý štvrtok v mesiaci (5. septembra, 3. októbra, 7. novembra, 5. decembra) a žlté každý prvý a tretí piatok v mesiaci (6. a 20. septembra, 4. a 18. októbra, 15. a 29. novembra, 6. a 20. decembra).

    Jaruška Ferková
    Hlas ľudu

    Snažia sa držať krok s dobou
    Pivnica je jednou zo 14 osád Báčskopalanskej obce. Viac ako dve storočia v Pivnici žijú Slováci, ktorí tvoria prevažnú časť obyvateľstva. Ich život v minulosti tesne súvisel s pôdou živiteľkou. V pivnickom chotári bolo mnoho sálašov, na ktorých usilovní roľníci už včasráno na svitaní mohli začať s prácou na poliach a nestrácali čas na cestu do dediny a späť. Dnes je v chotári iba zopár sálašov, mnohé už dávno zaorali nové brázdy. Moderné stroje priblížili úrodné polia k dedine. Pivnica sa pred niekoľkými desaťročiami mohla pochváliť s mimoriadne bohatým dobytčím fondom, ktorým prevyšovala celú Báčskopalanskú obec. Situácia sa zmenila, ľuďom sa v súčasnosti neoplatí zaoberať sa chovom dobytka, ktorého počet sa zmenšil o polovicu v porovnaní s dobou minulou. Jednou zo závažných príčin úpadku dobytkárstva bolo aj zatvorenie chýrečnej Pivnickej mliekarne. Otázka, čo s mliekom, ktorú si mnohí výrobcovia vtedy kládli, sa postupom času riešila, ale široko-ďaleko známy Pivnický syr sa tu už dávno nevyrába.
    Vlani v decembri sa uskutočnili voľby na členov Rady Miestneho spoločenstva; predsedom sa stal Ondrej Blažek. V MS sme sa dozvedeli aj to, že v minulosti remeselníctvo v Pivnici zažilo ozajstný rozkvet vďaka kováčom, farbiarom, štetkárom, kušniarom, bačkorášom, štrikerom, bátkarom, kolárom, medovníkarom… Mnohé z týchto remesiel už dávno nemajú svojich majstrov. K niektorým aktuálnym, ako sú zámočníci, kamenári, obuvníci, kováči, stolári, murári, maliari, krajčíri, pekári, v súčasnosti pribudli ešte aj automechanici, kaderníčky a iní.

    Problém nezamestnanosti v novšej dobe pocítili i mnohí Pivničania, mladí ľudia odchádzajú za prácou do mesta a inam, ale mnohí zostávajú verní poľnohospodárstvu. Na poliach dominujú klasické kultúry, pšenica, kukurica, sója, ale pestuje sa i cibuľa, zemiaky, paprika a iná zelenina, tiež na menších plochách i melóny. Niekoľko výkupných staníc v osade, ako Agro Grňa, Agronom, M-agro, výrobcom zabezpečujú rýchlu výplatu. Pivnica voľakedy mala i banku, no dnes si občania peniaze môžu vybrať iba v pošte alebo na bankomate.

    Dedina sa stala známou podľa dvoch tradičných festivalov: Stretnutí v pivnickom poli a Divadelnej inscenácie dolnozemských autorov DIDA. Pred dvomi rokmi Spolok žien položil základy nového podujatia pomenovaného Literárne stretnutie.


    Ondrej Blažek

    Túto báčsku dedinu krášlia dva kostoly, evanjelický a pravoslávny, ako i Základná škola 15. októbra, ktorá dostala početné ocenenia (zo strany NRSNM bola roku 2011 vyhlásená za školu osobitného významu pre slovenskú národnosť, roku 2012 ju z rozhodnutia Ministerstva školstva zaradili medzi 60 najlepších škôl v Srbsku a koncom roka v N. Sade dostala uznanie Dr. Đorđa Natoševića za prínos v oblasti výchovno-vzdelávacej práce, ako i rad ďalších uznaní).

    V Pivnici pôsobia početné organizácie: SKUS Pivnica, Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Spolok žien, Ženská spevácka skupina Nádeje, Dobrovoľný hasičský spolok, Lovecký spolok Bažant, Klub poľnohospodárov, Ekologický spolok pre dedinský turizmus a rozvoj vidieka, ZŠR Šaran, aerobik klub AS, motoklub Muger Riders, FK Slávia, FK veteránov Slávia,… Treba spomenúť aj organizáciu Červený kríž, v ktorej je asi 100 aktívnych členov, medzi nimi aj nový richtár Ondrej Blažek, ktorý nám porozprával aj o tom, čo teraz občanov najväčšmi trápi:

    „Je to smetisko vzdialené od osady iba 100 m. Časté, niekedy dlhotrvajúce ohne už dlho ohrozujú život občanov. Podali sme návrh do obce a chceme premiestniť skládku na iné, bezpečnejšie miesto. Teraz pracujeme na sanácii smetiska, plánujeme nasypať zem, vysadiť stromky, okolo vykopať kanál, aby sa požiar nemohol rozšíriť k domom, ktoré sú v blízkosti.“

    Podnikáte ešte niečo v súvislosti s nakladaním s odpadom a recyklovaním?

    „Môžeme sa pochváliť s novinkou, že od 25. apríla t. r. začala firma Grand group z Báčskej Palanky vykupovať elektrický a elektronický odpad. Výkup a recyklovanie odpadu sa má v našej osade pravidelne realizovať. Zároveň apelujeme na občanov, aby každý vo svojej domácnosti odpady sústavne triedil.“

    Ako ste na tom s financiami, aké sú aktuálne problémy a plány pre budúcnosť osady?

    „Od r. 2006 v osade nemáme samozdanenie. Práve vtedy bol založený podnik DOO Komunal Pivnica, ktorého zakladateľom je Miestne spoločenstvo. Teraz sme dostali finančné prostriedky z obce, ktoré využijeme na kopanie kanálov a zároveň apelujeme na občanov, aby nám aj sami v tom pomohli. V súčasnosti môžeme počítať len s finančnou podporou obce, alebo sa budeme uchádzať o projekty, aby sme si aj tým spôsobom zabezpečili trochu viac peňazí a aby sme mohli niečo vykonať pre našu Pivnicu.“

    V niektorých osadách Báčskopalanskej obce je vybudovaná plynofikačná sieť, teraz je na rade i Pivnica. Potom by na rad mala prísť i výstavba kanalizácie.

    Jaruška Ferková
    Hlas ľudu
    POVEĽKONOČNÝ KONCERT V PIVNICI

    Po úspešne absolvovanom seminári pod názvom Nová pieseň, ktorý sa vo februári uskutočnil po tretíkrát, v nedeľu 21. apríla v pivnickom kostole v rámci bohoslužieb odznel Poveľkonočný koncert za účasti jeho frekventantov. Členom spomenutého semináru sa pri tejto príležitosti pripojili aj noví speváci, ktorí cez duchovné piesne oslavujú Pána. Komorný zbor Nádeje a evanjelický spevokol z Pivnice spolu s Komorným zborom Zvony a orchestrom Zvonivá cimbalovka zo Selenče zaspievali šesť pesničiek. Boli to pesničky, ktoré sa spolu nacvičili na seminári pod vedením PaedDr. Juraja Súdiho, ako aj za pomoci profesorky Anny Stojnevovej. Prečítali aj niektoré biblické príbehy a zamyslenia.

    Nasledujúce vystúpenie budú mať na Slovensku, kde sa predstavia divákom v meste Podlužany. Členov z toho mesta uhostili Pivničania v jeseň, teraz ich čaká odvetná návšteva.

    K. Imreková
    Hlas ľudu
    20 rokov úspešnej činnosti

    Ochotnícke divadlo Janko Čeman z Pivnice o rok bude oslavovať jubilee dvadsať ročnej nepretržitej práce. K svojím oslavám sme si vytýčili, že sa pokúsime zrekonštruovať vnútorný výhľad bývalej kino sieni terajšej veľkej divadelnej sieni.



    Projekt na predĺženia prác inštalovania hriatia aj vo veľkej divadelnej sieni sme rozpísali a konkurovali na grant Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Aspekt bol položený na vynovenie stien zo sadrokartónu, nového stropu z Amstrong panelov a integrovanie mosta pre reflektory do stropu . Inštalovanie hriatia vo veľkej sieni, novú kotolňu vo foajé, rozvod elektriky pre reflektore , upravenie kontrolnej izby pre svetlo a zvuk a naposledy maliarske a natieračské práce foajé a veľkej divadelnej sieni. Štúdiu pre inštalovanie hriatia sme urobili v Tehno fluid inženjering z Nového Sadu. Časť prostriedkov sme požiadali od Obci Báčska Palanka , ktorá nám sprostredkovala stavebne povolenie a technickú kontrolu projektu inštalovania hriatia. Hlavným dodavateľom prác bol DOO „ Delta trade enterijer“ z Báčskej Palanky . Subdodávateľmi prác boli podnik pre inštalovanie hriatia „ Termoinstal “ DOO z Despotova a samotné ochotnícke divadlo Janka Čemana, ktoré poskytlo časť vlastných finančných prostriedkov a mnoho hodín dobrovoľníckej práci.

    Naplánované práce sme dokázali ukončiť. 19 ročník DIDA budeme pamätať okrem toho, že bol jeden z najmasovejších a aj po vynovenej veľkej divadelnej sieni. Na záver, dovoľujem si poďakovať sa pánovi predsedovi Obce Báčska Palanka Bojanovi Radmanovi a predsedovi ÚSZZ Slovenská republika RNDr. Igorovi Furdíkovi na finančnej a najmä mravnej pomoci v započatom rekonštruovaní Domu kultúry v Pivnici.

    Veríme, že všetko to čo sa mi teraz trápime budú vedieť využiť budúce generácie našich následníkov. Budeme ich i naďalej usmerňovať v správnom smere a v prospech zachovania vlastnej identity a kultúri.

    Vladimír Kolár


    Môžu sa pochváliť i tretím vozidlom

    Všetky tri požiarnické vozidlá pred budovou DHS

    Dobrovoľný hasičský spolok z Pivnice vlani oslávil okrúhle 90. narodeniny. Svoju činnosť požiarnici neustále zveľaďujú. Dnes v spolku pôsobia pionieri, juniori a operatívna jednotka, spolu 65 členov. Početné akcie neúnavných pivnických požiarnikov svedčia o ich úspešnej práci a významnom prínose k haseniu nebezpečných požiarov nielen v osade, ale aj inde. V akciách sa pravidelne, okrem starších členov zúčastňuje aj mládežnícka skupina z radov stredoškolákov. Potrebnú pomoc spravidla poskytujú aj občania, ktorí nie sú členmi spolku. DHS má výbornú spoluprácu s miestnym Klubom poľnohospodárov, s požiarnikmi z Despotova, Silbaša a Gajdobry, ale i s profesionálnou požiarnickou jednotkou z Báčskej Palanky, ktorú si na pomoc zavolajú v prípade väčšieho požiaru. Neraz však požiar zahasili už pred príchodom palanských hasičov.


    Výcvik s najnovším vozidlom

    DHS z Pivnice sa môže pochváliť tromi vozidlami. Na tretie, najnovšie vozidlo, časť peňažných prostriedkov poskytla Obec Báčska Palanka a časť sami občania. Každoročne sa koná zbierka po dedine na ich podporu, v rámci ktorej všetci občania peňažne prispejú. Z takto získaných finančných prostriedkov tentoraz prispeli na kúpu požiarnického vozidla. Vozidlo kúpili v Nemecku a do Pivnice pricestovalo v utorok 16. apríla. Ide o vozidlo Magirus Deutz s kapacitou nádrže 5 500 l, má požiarnické delo, oceľové lano a kompletné vybavenie, ktoré pri kúpe dostali zdarma. Najväčšia vďaka za vybavenie kúpy vozidla patrí Štefanovi Baďurovi, Pivničanovi žijúcemu v Nemecku. Vďaka patrí aj Eugenovi Linsenbolzovi, veliteľovi hasičskej jednotky v Eningene, ktorý bol ochotný doviezť vozidlo až do Pivnice. Zároveň pán Eugen počas svojho pobytu v Pivnici naučil požiarnikov práci s novým vozidlom.

    Z týchto dôvodov bolo aj výročné zhromaždenie odročené a uskutočnilo sa v sobotu 20. apríla. Na slávnosti sa okrem členov hasičského spolku z Pivnice zúčastnili miestni kňazi, evanjelický Mgr. Ján Zahorec a pravoslávny Slaviša Protić, predstavitelia početných pivnických klubov a spolkov, ako i predstavitelia požiarnických spolkov, s ktorými Pivničania majú družbu. Na dobrú náladu grátis hrali dve skupiny: Cardio band a Gama Ray band.

    Jaruška Ferková
    Hlas ľudu
    Miestne spoločenstvo v prvej polovici apríla dostalo od Obci finančne prostriedky vo výške 300.000,00 dinárov na upravovanie kanálov v osade pre odvod atmosferických zrážok.

    Práce vykonáva SPD "ALFA COOP" z Báčskej Palanky



    Bez epilógu na obzore

    Všeobecne je známe, že u nás je viac nelegálnych depónií ako legálnych. Vieme aj to, že v procese približovania sa EÚ naša krajina musí úspešne zdolať nakladanie s odpadom a implementovať základné princípy EÚ.

    Národná stratégia na úspešné nakladanie s odpadom stanovila, že do konca roku 2019 Srbsko má mať 26 regionálnych depónií, resp. 12 do konca roka 2014. To v praxi znamená zrušenie početných lokálnych, legálnych i nelegálnych skládok alebo ich konverziu na transferové strediská, odkiaľ by sa odpad odvážal ďalej. To sú pravidlá hry EÚ: ak sa chcete pripojiť k našej rodine, tak prosím, ale s čo menším počtom skládok. Háčik je v tom, že výstavba jednej regionálnej skládky stojí vyše 20 miliónov eur, na čo naša krajina peniaze nemá, a zdá sa, že v tomto prípade nevie využiť európske predprístupové fondy.

    Predpisy sme teda napísali, ibaže, čuduj sa svete, v ich uplatňovaní kuľháme. Pivnický prípad nelegálnej skládky je školským príkladom toho. Ani pol druha roka odvtedy, čo Pivnica dva týždne zápasila s horiacou odpadovou obludou (čítaj: skládkou) a hroziacou ekologickou katastrofou, problém nelegálnej skládky sa nedoriešil. Dôvodov je niekoľko a všetky pramenia v jednom – nedostatku financií.

    Legislatíva jasne nakladá, že vzdialenosť skládky od obývaného územia má byť najmenej 1 500 m. Tá pivnická má však vlastnú adresu a prví susedia žijú na dva kroky, čiže len 100 metrov ďalej. Jednoznačný záver znie, že skládka musí von z dediny, čo sa má doriešiť na úrovni obce, a nie Miestneho spoločenstva. Keby miestne vedenie to aj chcelo urobiť, skromný dedinský rozpočet mu nedovolí.

    V novom zložení Miestneho spoločenstva a v Komunálnom podniku Komunal sú si vedomí toho, že úspešné nakladanie s odpadom predpokladá nielen prevenciu vzniku odpadu, jeho opätovné využívanie a recykláciu, ale aj prebúdzanie zatiaľ nízkeho povedomia občanov o ochrane životného prostredia a občianskej zodpovednosti. Preto sa začali riadiť výrokom „Pomôž si, človeče, aj Pán Boh ti pomôže.“ Konkrétne, ide o iniciatívu Komunálnej komisie pri MS Pivnica, aby každá rodina začala s triedením papiera a plastu. „Na tieto účely v najbližšom období pre každú rodinu zabezpečíme vrecia rozličných farieb na rozdielne druhy odpadu,“ vysvetľuje riaditeľ Komunálneho podniku Jaroslav Zajac a dodáva, že zadovážia aj lis, aby roztriedený odpad pred odvozom mohli zlisovať. Plánujú zorganizovať aj prednášky na túto tému, aby občanov oboznámili s týmto spôsobom nakladania s odpadom, ktorý aspoň sčasti spomalí hromadenie odpadu na nelegálnej depónii. Uvažujú aj o angažovaní komunálneho strážcu a o premiestnení depónie na lokalitu terajšej šarhovne.

    To trvá už niekoľko rokov, no epilóg prípadu pivnickej nelegálnej skládky ešte nie je na obzore. I keď lokálni ekologickí aktivisti oceňujú snahy lokálneho vedenia, predsa sa naďalej dožadujú premiestnenia skládky mimo dediny. „Táto skládka je nebezpečná z viacerých dôvodov. Pripomeniem iba ten, že sa tu hromadia ťažké kovy, ktoré znečisťujú pôdu, na ktorej sa okrem klasickej poľnohospodárskej výroby v poslednom čase začína uplatňovať aj organické pestovanie zeleniny,“ upozorňuje predseda pivnického ekologického združenia Miroslav Vlček.


    Miroslav Vlček pri skládke


    Jaroslav Zajac


    Pivnická skládka vždy ohrozuje zdravie ľudí, a keď horí – zvlášť
    V. Dorčová-Valtnerová
    Hlas ľudu
    Členovia rady Miestneho spoločenstva Pivnica
    P.č. Meno a priezvisko Adresa počet hlasov
    1. SLAVKA VILIAMprávnik P. Drapšina 81 428
    2. ŠUSTER JANKOagronómJ. Popovića 27 395
    3. PINĆIR ANAštudent práva Štefanikova 154392
    4. BLAŽEK ONDREJ – PIKSIelektro inštalaterŠtefanikova 85372
    5. HEMELA MIROSLAV-ŠPIROmehanik Ljudevita Štura 7367
    6. MERNJIK BORISmehanikČmelikova 32348
    7. MIRKOVIĆ PETARveterinárny technikMiletićeva 99342
    8. KMEĆKO JOVAN- KMEZOpodnikateľHviezdoslavova 8340
    9. ČESKO ALENApodnikateľJ.Popovića 10333
    10. IVANČIĆ VOJISLAVekonómM. Tita 117267
    11. DOROŠKI NENADprávnikP. Drapšina 199219


    Genealógia vyvodí z matrík...

    Môj záujem o predkov siaha k mojej mladosti. Pribúdaním rokov stúpal i záujem a vzrastalo bádanie po predkoch. Od rodičov, prevažne mamy dozvedel som sa iba údaje štvrtého radu v rodine. Mal som šťastie, že pre moju zvedavosť bolo pochopenia na farskom úrade SECAV v Pivnici. Nebohý farár Martin Slamaj mi poskytol kartotéku vypracovanú rukou jeho predchodcu Gustava Vladimíra Babylona. Prieskumom som zistil, že mravčiu robotu nezvládnem inak, iba prepísaním na písacom stroji údaje z kartotéky. Tak sa to začalo a potrvalo asi dva roky, keď som získal asi 11.000 jednotiek – totiž narodených v zozname. Chýbalo mnoho údajov o úmrtí a sobášoch. O mojej práci sa nejako dozvedel ing. Michal Bolehradský, počítačový programér. Tiež sa zaujímal o predkov a prezretím asi 1300 strán papiera formátu A-4 na ktorom bolo po osem jednotiek v abecednom poradí sme sa dohodli, že to skenovaním a technickým spracovaním vnesie do počítača. Potrvalo to niekoľko týždňov práce, ale tu nastal i ďalší háčik. Počítač nevedel strojopis správne prečítať, znovu bolo treba všetko „pešo“ preštudovať a chyby opraviť. Ale ani tu nebol koniec – pravopis nútil k ženskému rodu pridať patriace prípony. Toto zase znemožňovalo prácou s počítačom spájať rodiny: bratov a sestry k jednému priezvisku jedným klikom. Znovu opravy, teraz protivné pravidlám slovenského pravopisu.


    Počiatok matriky narodených, rukopis farára Andreja Liptaja 1792

    Žiaľ, nebol tu koniec práce, iba počiatok. Spracované boli údaje po rok 1896 pre narodených a pokrstených. Po spomenutom roku začalo zapisovanie do štátnych matrík v obecnom úrade, takže rodiny, ktoré opustili cirkev a prestúpili do iného kresťanského spoločenstva zostali v ďalšom spracúvaní matrík bez evidencie. Štátne orgány nepovoľujú bádanie a odpisovanie z matrík skrze zákona o ochrane osobných údajov občanov.

    V rokoch 2003 – 2006 nastala prestávka v práci, prístup k matrikám bol sťažený všelijakými výhovorkami nebohého farára Martina Slamaja. Pokrok nasledoval príchodom mladého Jána Zahorca za farára do Pivnice. S úplným pochopením práce bolo treba dobehnúť zmeškané. Podarilo sa do konca roka 2009 spracovať do počítača matriky pokrstených a zomretých do roku 1920. Potom i celú matriku sobášených do roku 1940. Obyvatelia nemeckej národnosti (Švábi) boli do roku 1874 zapisovaný do matrík našej cirkvi a potom po odchod z Pivnice 1944 roku mali svoje matriky a matrika pokrstených zostala v archíve našej cirkvi.

    Súhrnom údajov vyplýva, že je spracované: narodených-pokrstených 13.888 jednotiek – osôb, v matrike zomretých 8.984 a v matrike sobášených 4.185 manželských párov. Pospolu je toho 31.242 jednotiek. Pripočítaním 1727 jednotiek – osôb Nemcov, konečné saldo je 32.969.-

    Vďačím pochopeniu spomenutých p. farárov, zvlášť pre nezištné pochopenie terajšieho p.f. Jána Zahorca, na spolupráci – technickej pomoci ing. Michala Bolehradského a trpezlivosti mojej rodiny...

    Robil som to z presvedčenia, že je rodné meno – priezvisko a krstné meno základ identity každého človeka, národa. Poslanie genealógov je bádanie po predkoch. Kedysi jeden z nich povedal: „Svoj život si môžeme predĺžiť iba dozadu – poznaním našich predkov!“ Tisíce záujemcov vyhľadávajú svoje korene a jeden z nich, pôvodu pivnického zapísal: „... koniec koncov, najväčšie dedičstvo našich predkov by nám dali, nie je šľachtický titul, alebo peniaze, ale dedičstvo našej vlastnej ľudskosti, čo koľvek menšieho je bezcenný...“ (Louis, Lajoš, Ľudovít Lepóris – 12.3.2007 – internet v preklade Google)

    Z týchto údajov vedie už len kratučká cestička k rodostromu...
    Záujemci si to vynájdu tu

    Ján Guba. Pivnica, jún 2012